MARTIN GAŠPAR, 9. 7. 2021 – Rozhovor s Petrom Luhom pre český hudobný časopis Muzikus, júl 2021. Zdroj: https://www.casopismuzikus.cz/clanky/kto-je-peter-luha-kytarista-zpevak-skladatel-aranzer-producent-experimentator

Peter Luha je slovenský gitarista a spevák. Ale taktiež skladateľ, aranžér, producent, experimentátor. Človek, ktorý uprednostňuje kvalitu pred kvantitou.

Nepočujete hrať jeho skladby v rádiách, ak však máte chuť vypočuť si kvalitnú gitarovú muziku z pomedzia rôznych štýlov, určite vás Peter nesklame. Vystupuje ako sólista, ale aj spolupracuje s rôznymi svetovými hudobnými telesami, muzikantmi a spevákmi.

Aké boli tvoje hudobné začiatky, ako si sa dostal k hudbe?

To sa musíme vrátiť do škôlky. Vtedy som bol vraj celkom smelý a spieval som. Mama rozmýšľala, čo so mnou, že by bolo dobré podchytiť aj moje hudobné smerovanie, tak ma prihlásila na husle. Takže od šiestich rokov som chodil na husle a vytrval som až do konca základnej školy. V štrnástich som potom husle tak nejako prirodzene vymenil za gitaru a začal opäť aj nesmelo spievať.

Aká bola tvoja prvá gitara?

Prvá moja gitara bola španielka Cremona, pre mňa veľmi pamätná. Začínal som na nej, nosil som ju všade so sebou prehodenú cez plece viacero rokov, hrával som na nej na ulici a dvakrát sa mi na ňu podpísal Karel Kryl, ktorý si na nej aj zahral, keď sme po jeho dvoch posledných bratislavských koncertoch v Bratislave spievali spolu pesničky do rána v klube U Danglára.

Akú si mal prvú elektrickú gitaru?

To som mal pätnásť. Na strednej sme založili prvú kapelu Fajront, ale rýchlo sme zistili, že španielka bez snímača, miesto bicích umelé vedrá nakúpené v drogérii a na kolene z dreva vystrúhaná basgitara nie sú úplne to pravé pre rockovú kapelu. 🙂 Tak som si kúpil za svoje prvé zarobené peniaze na letnej brigáde elektrickú gitaru Jolana Altro. To bola taká nepodarená kópia Fendra Stratocastera bez páky. Postupne som počas strednej školy vystriedal ďalšie štyri Jolany – Galaxis, Jantar, Superstar, Diamant. Cez letá som si zarábal na brigádach a vždy som si kúpil ďalšiu Jolanu, o ktorej som si myslel, že je určite lepšia ako tá predošlá, a starú som predal na burze. 🙂

Aké si mal gitarové vzory?

V rôznych obdobiach to boli rôzni gitaristi. Prvý, kto mi asi tak v šestnástich rokoch padol do oka, bol Yngwie Malmsteen, to bola pre mňa gitarová revolúcia. Jeho gitarové behy a rozklady boli pre mňa veľmi inšpiratívne – keďže som hral predtým klasiku na husliach, zrazu som videl, že je možné podobné veci zahrať aj na gitare. Ďalší bol Joe Satriani. Od spolužiaka, ktorému som pomáhal na elektrotechnickej priemyslovke s rysovaním, som dostal kazetu a notový zápis s tabulatúrami celého albumu Flying in a Blue Dream. Veľmi ťažko sa v tej dobe u nás dostávalo k podobným zápisom. A ten album bol plný veľmi zaujímavých moderných gitarových prvkov, ktoré som trénoval.Najviac ma ovplyvnil v rockovej gitare asi Eddie Van Halen. Eddie to mal v sebe všetko zhrnuté, používal tapping, pískanie, dusenie strún, originálne frázoval, hral veľmi dobré rytmické gitarové beglajty, ktoré pohotovo striedal so sólovým hraním, jednoducho gitarista, ktorého zmýšľanie bolo pre mňa veľmi inšpiratívne.Ale tých pozitívnych vplyvov bolo veľa. Nuno Bettencourt, Steve Vai, Brian May, Steve Morse… Veľmi ma oslovil aj Al Di Meola, ani nie tak jeho elektrickým hraním, skôr akustickým. Potom Paco de Lucia a iní flamenco gitaristi, gypsy jazzoví gitaristi – Bireli Lagrene, Stochelo Rosenberg… Z basgitaristov hlavne Victor Wooten, ktorý ma najviac inšpiroval v slape. No a potom sa objavil ďalší fenomén, Tommy Emmanuel.

Koľko času denne si venoval cvičeniu v mladosti a koľko času cvičeniu venuješ teraz?

V mladosti som každú voľnú chvíľu venoval gitare. Oveľa viac, než som predtým venoval husliam, na nich som cvičil viacmenej z donútenia. Ale gitara to obrátila naruby, cvičenie a celkovo hranie ma veľmi bavilo, takže som trávil s gitarou denne dlhé hodiny. A vlastne mi to ostalo dodnes.

Aké si mal ďalšie nástroje?

Po strednej škole som si po všetkých tých Jolanách nechal postaviť prvú serióznejšiu elektrickú gitaru u Lojza Krajíčka. Bola z orecha, v prírodnej farbe, jemná hokejka s pákou, niečo na štýl gitár Ibanez. Na nej som hral asi desať rokov. Využíval som aj MIDI snímače na rôzne klávesové alebo iné nie gitarové zvuky, tak som neskôr chcel gitaru, ktorá to má v sebe zabudované a zaobstaral som si Godin. Niekoľko rokov som mal päťstrunnú basgitaru Yamaha. Ale potom začala plodná spolupráca s výrobcom Milošom Klasom, s ktorým sme začali experimentovať, vyrobil mi jednu z prvých osemstruniek u nás s vejárovitým hmatníkom. Potom som ho ešte presvedčil na dva gitarové trenažéry na cesty, elektrickú mandolínu a akustickú nylonovú gitaru s tenkým telom.Neskôr som podporil viacero menej našich známych výrobcov a kúpil si ich nástroje, od Jula Bernáta som mal asi tri rôzne nástroje. Z akustík to bola najskôr Sigma a po nej celomasívny Furch. Potom som sa zamiloval do akustickej gitary Klema a stal sa na dlhší čas tvárou značky Klema Guitars.

S akými gitarovými výrobcami teraz spolupracuješ?

Prvou zahraničnou značkou, ktorej som sa stal oficiálnym hráčom, bola Framus. A to cez gitaru Framus Tennessee, ku ktorej som sa dostal náhodou za výhodnú cenu, bola to ďalšia moja dlhoročná láska, s ňou som rozbehol úspešne aj svoj YouTube kanál. Trochu som ju modifikoval, pridal som do nej piezo aj MIDI. Dlho som neskôr hľadal niečo, čo by bolo vhodné na časté cestovanie. S Framuskou bol problém na cestách, bola so mnou na veľa miestach v Európe, absolvovala aj cestu do USA, ale musel som ju vždy rozobrať a vložiť do kufra medzi oblečenie, ak som nechcel v lietadle veľa priplácať, a aj tak riskovať jej zničenie. Preto som pátral po malých cestovných ale plnohodnotných gitarách, ktoré by sa mi zmestili do batohu, ale bol problém také nájsť. Až raz som na výstave Musikmesse vo Frankfurte, kde som robil gitarové workshopy, objavil malý stánok švajčiarskeho dôchodcu, ktorý tam vystavoval práve také gitary, aké som si predstavoval. Malé, veľmi šikovné a pohodlné, nemajú hlavu, minimálne telo, skladací rám, niektoré aj skladací krk, zmestia sa do malého puzdra alebo batohu na chrbát. Tak sme sa s výrobcom spriatelili a stal som jediným oficiálnym hráčom značky TheBone a momentálne mám tri – dve šestky a jednu sedemstrunku, z elektrík sú teraz moje najobľúbenejšie. S gitarou TheBone som už okrem Európy túroval v Mexiku, bola som mnou v Indii na koncertoch, aj na cestách po juhozápade USA.

Z akustických gitár som si obľúbil aj domácu značku Dowina, tie gitary mám tiež veľmi rád.Ale posledná asi najväčšia spolupráca sa rozbehla s nemeckou značkou nylonových gitár Ortega, ku ktorej som sa dostal cez svojich priateľov, vynikajúcich gitaristov Bena Woodsa a Thomasa Zwijsena, ktorí sú jej oficiálnymi tvárami už dlhšie a s ktorými som si zahral vo Viedni na koncerte. Spoluprácu s Ortegou si veľmi pochvaľujem, som ich oficiálnym hráčom asi 4 roky, robím testy ich nástrojov, nahrávam videá, pripravujeme workshopy, bol som pozvaný aj na 25. výročie Ortegy do Nemecka. Cez Ortegu sa obnovila moja dávnejšia láska k nylonovým nástrojom ešte z cvičenia klasiky počas strednej školy. Sám mám teraz štyri gitary od nich, aj dve ukulele, pripravujem veľa nových videí. Otočilo sa už asi dvanásť ich nástrojov u mňa a som veľmi rád, že majú viacero modelov s užším krkom, ktoré mi ako elektrickému a akustickému hráčovi sedia veľmi dobre do ruky.

Tvoje gitarové techniky pravej ruky (prstienky, tapping, slap), ako sa to u teba vyvinulo?

Mám rád všetky možné gitarové techniky. Bavila ma klasika, v začiatkoch som ju mimoriadne veľa cvičil, všelijaké prstové veci, tremolo. S elektrickou gitarou prišli všetky možné moderné gitarové techniky, samozrejme nemohol chýbať tapping. Začal som experimentovať aj so slapom, to ma tiež veľmi bavilo. A keď som sa dostal od rocku aj ku country a bluegrassu, inšpirovalo ma to k trojprstému hraniu ako na banjo. No a rozmýšľal som, prečo to proste všetko nejako šikovnejšie nekombinovať, tak som sa rozhodol, že si skúsim vyrobiť palcové trsátka a začnem oveľa viac kombinovať prstové hranie s hrou trsátkom. Kupoval som si banjové palčáky, tie neboli na gitarovú hru veľmi vhodné, tak som ich strihal, kombinoval s kúskami gitarových trsátok a lepil dokopy sekundovým lepidlom tak, aby som dosiahol požadovaný tvar. Ten vývoj bol veľmi dlhý, aby mi to sedelo, s každou ďalšou, aj miniatúrnou zmenou, som sa musel znovu učiť hrať. A v posledných rokoch som objavil výhody 3D tlače, kúpil som si aj 3D tlačiareň, testoval rôzne materiály a konečne si navrhujem a tlačím vlastné palcové trsátka sám.

Čo považuješ za svoje najväčšie hudobné úspechy?

Za malý, ale možno pre mňa dôležitý úspech považujem, že sa mi podarilo sa úplne osamostatniť, nebyť závislý na iných muzikantoch alebo kapelách, dokázať fungovať sám. Pomohlo mi aj to, že som objavil možnosti loopovania, keď dokážem naživo vytvárať celú kapelu. O to som potom slobodnejší aj pri rôznych spoluprácach a viac si ich vychutnávam. Z hudobných úspechov spomeniem koncertovanie so svetoznámym duom Igudesman & Joo, ktorí si ma našli na internete vďaka mojim gitarovým videám na YouTube. Tak som si s nimi už zahral viackrát aj napríklad vo Viedenskom Konzertause ako hosť na elektrickú gitaru, spolu s Viedenskými filharmonikmi, dostal som priestor aj na sólové výstupy. Ďalšie príjemné úspechy boli v progrockovej sfére, so skupinou Persona Grata sme si zahrali dvakrát s Dream Theater, z toho raz vo Fóre Karlín v Prahe. Na pozvanie Mikea Portnoya sme zahrali aj na najväčšom festivale milénia Progressive Nation at Sea 2014 na lodi plaviacej sa z Miami na Bahamy spolu s najväčšími hviezdami progrocku.

V rámci sólového hrania som okrem okolitých krajín koncertoval v Španielsku, Francúzsku, Fínsku, Švajčiarsku, Nemecku, Anglicku, túroval dva mesiace v Mexiku spolu s gitaristom Hectorom Hellionom, zahral som aj v Indii a v Spojenych štátoch. Môj prvý sólo gitarový album Viaje del Alma (Cesta duše) inšpirovaný cestami po Španielsku a Francúzsku bol nominovaný na najlepší inštrumentálny album 2012 v celosvetovej Independent Music Awards, získal aj nezávislé ocenenie Tais Awards. S priateľkou, výtvarníčkou Luciou Černekovou, sme vytvorili animovaný projekt On the Road, dostali sme sa s ním do viacerých umeleckých rezidencií po Európe, kde sme mohli dlhodobejšie tvoriť, a krátke animácie z projektu boli na mnohých filmových festivaloch po celom svete. Získali sme aj niekoľko ocenení a s jedným filmom sme sa dostali až do Indie.

S akými hudobníkmi momentálne spolupracuješ, čo plánuješ do budúcna?

Z posledných milých spoluprác to bolo napríklad koncertovanie s kanadským gitaristom Shaunom Fergusonom, nedávno sme dokončili spoločný videoklip Mil Pasos s herečkou Janou Hubinskou, koncertovali sme aj spravili spoločné skladby s vynikajúcim spevákom zo Zimbabwe Futureloveom Sibandom. Najnovšie spolupráce sú napríklad s huslistom Jarolímom Emmanuelom Ružičkom, sólistom Slovenskej filharmónie, alebo s world music speváčkou Ildiko Kali.Opakovane si radi spolu zahráme napríklad s hráčom na dychové nástroje Mariánom Jaslovským, s huslistom Jankom Berky Mrenicom ml, alebo s mandolinistom Jozefom Scheinerom, s ktorým máme spoločný projekt Acoustic Gangsters. Ale nápadov na ďalšie spolupráce a projekty je naozaj veľa, sám som zvedavý, kam to život posunie, neplánujem dlho dopredu, nechávam to otvorené. 🙂

Ty aj vyučuješ hru na gitare, ako si sa k tomu dostal?

Začal som už ako študent strednej školy učiť pár začiatočníkov, aby som si popri škole trochu privyrobil, a zistil som, že ma to veľmi baví. Preto som sa aj rozhodol neskôr definitívne ukončiť štúdium elektrotechniky a radšej som vyštudoval Pedagogickú fakultu University Komenského s odborom hudobná výchova a gitara. Učil som potom popri koncertovaní dlhé roky gitaru na rôznych hudobných umeleckých školách, ale vždy len tak dva dni do týždňa, aby mi stále ostala tá radosť z učenia a napĺňalo ma to.Až posledných desať rokov som popri častom koncertovaní a cestovaní už učiť vôbec nestíhal, čo ma mrzelo. Preto mi zhodou okolností pomohol lockdown počas pandémie, keď sa život zrazu zastavil, koncertovanie aj cestovanie sa úplne zrušilo a ja som sa mohol naplno zamerať na online sféru. Okrem live koncertných streamov, nahrávania a pripravovania nových videí som postupne začal opäť získavať žiakov rôznych vekových kategórií na online lekcie a veľmi sa z toho teším. Ten kontakt s nimi mi pomohol prežiť domáce „väzenie“ v celkom dobrom duševnom zdraví a myslím, že aj keď sa koncertovanie postupne rozbehne, už online učenie neopustím. 🙂